Memorial 12th Guards Tank Brigade

K pamätníku ma priviedli veľmi kvalitné príspevky mojich kolegov - výborne informovaných miestnych sprievodcov na Google Maps. Samotné miesto, ležiace priamo v obci, má svoju nezameniteľnú atmosféru. Na svoje si prídu milovníci vojenských dejín a pôvodnej vojenskej techniky. Na mieste sú dva tanky T34.

Dobra, krajobrazowa wycieczka dla miłośników militariów.

Momentálne tu stoja už len dva tanky. Delo bolo odstránené.

Keď 5.10.1944 bola oslobodená obec Vyšná Pisaná, nemecké jednotky ustúpili na nové obranné pozície na úpätiach výšin po oboch stranách cesty z Vyšnej do Nižnej Pisanej. Cesta sa stala v dôsledku silných dažďov nezjazdnou a terén ťažko schodný. Tanky 12. gardovej tankovej brigády N. G. Dušaka sa nemohli dostať z Vyšnej Pisanej do pozície k útoku. Na pomoc im bol vyslaný 106. ženijný prápor, ktorý budoval drevené premostenie cesty, čím sa uľahčil pohyb tankov. Tým však bol smer útoku prezradený. Tanky sa nakoniec podarilo sústrediť v severnej časti údolia nad Nižnou Pisanou. Ráno 25.10.1944 sa počasie trocha umúdrilo. O 10.00 hodine začala delostrelecká príprava na útok. 305. strelecká divízia a 12. gardová tanková brigáda, ktorá mala k dispozícii 28 tankov, sa za cenu značných strát dostala do Nižnej Pisanej a začala neúprosný boj s nepriateľom, ktorý bránil obec. V tankovom boji o Nižnú Pisanú postupujúce vojská zničili 2 nepriateľské delá, mínometnú batériu a ukoristili 5 nepriateľských tankov. V ten deň bola Nižná Pisaná za cenu veľkých ľudských obetí a materiálnych škôd oslobodená. Po vojne len z tejto jedinej dedinky preniesli na vojenský cintorín vo Svidníku telesné pozostatky 1117 sovietskych vojakov. Za boje v okolí obce bol gardový seržant Pavel Andrejevič Kondyra, príslušník 12. gardovej tankovej brigády 4. gardového tankového zboru vyznamenaný najvyšším sovietskym vyznamenaním titulom Hrdina sovietskeho zväzu. Keď v roku 1982 navštívil obec a bolo mu udelené čestné občianstvo obce, P. A. Kondyra takto prehovoril k občanom obce „Celých týchto 38 rokov sa mi snívalo o vašej obci, ktorú už takmer nepoznám. Pripomína mi ju iba tento kostolík, ktorého kupolu som nechtiac zničil, keď nemeckí ostreľovači zaujali na nej postavenie a zabili veľa našich vojakov. Nič iného mi neostávalo ako opätovať paľbu. Je mi to ľúto. Prepáčte mi to, prosím“. V oblasti Nižnej Pisanej bojoval aj nemecký elitný ostreľovač (snajper) litovskej národnosti Bruno Sutkus. Bol príslušníkom 2. práporu 196. granátnického pluku 68. pešej divízie nemeckej armády. Zaznamenal tu 34 zásahov z celkového počtu 209 zaznamenaných počas šiestich mesiacov pôsobenia na východnom fronte

Dedina Nižná Písana sa nachádza v Údolí smrti, v mieste najprudších bojov Karpatsko-duklianskej operácie koncom októbra 1944. Dňa 25. septembra 1944 vtrhli do obce vtrhli nemecké vojská a brali všetko, aby pre "Ivana" ako nazývali Červenú armádu nič nezostalo. Dňa 6. októbra na príkaz nemeckého velenia začala evakuácia obce. Ľudia opúšťali svoje príbytky a po veľkých útrapách a ťažkostiach, z Dobroslavy a Kapišovej smerovali na Vranov a Prešov. Onedlho rozbombardovaná obec ľahla popolom. Bol to hrozný obraz skazy. V časti chotára obce, na kóte Javira popri 38. armáde 1.Ukrajinského frontu bojovali aj vojaci Prvého československého armádneho zboru. Táto operácia v mesiacoch september- november 1944 sa zapísala do dejín Karpatsko- Duklianskej operácie, úlohou ktorej bolo pomôcť Slovenskému národnému povstaniu. Na známu výšinu horu Javira smerom od Zindranowej na Hunkovce sa ťažko prebíjali vojaci 1. československého armádneho zboru- svobodovci. Takmer meter za metrom bolo potrebné pri postupe odrážať odpor nepriateľa. Na západ od miesta bojov 12.gardová tanková brigáda plk. N.G. Dušaka sa dostala do ťažkej situácie v postupe na Nižnú Pisanú. Fašisti upevnili svoje obranne pozície na upätiach hôr okolo cesty. Jeseň vtedy bola veľmi daždivá a jediná cesta sa stala neprechodnou. Tanky 12.gardovej tankovej brigády sa nemohli dostať z východzej pozície. Cesta na Nižnú Pisanú bola zaliata vodou, celá v blate. Aby sa tanky mohli dostať dopredu museli sa použiť na ťahanie konské poťahy, až 12 párov koní a vlečné laná, pomocou, ktorých sa tanky vyťahovali z bahna. Na miesto tohto pohybu bol vyslaný 106. ženijný prápor, ktorý budoval drevené premostenie cesty, čím sa uľahčil pohyb tankov. Po dvoch dňoch, 23. októbra sa podarilo sústrediť tanky v severnej časti údolia Nižná Pisaná. Stále dažde, hmla, skalnaté svahy, husté porasty, rozmoknutá zem a zamínované územia paralyzovali pohyb transportu a techniky. Ťažké to boli dni aj pre armádu. Niekedy aj dva dní sa vojaci nemohli ani zohriať, ani osušiť si premočený odev. Za takýchto podmienok sa veľmi ťažko bojovalo proti dobre postavenému a ozbrojenému nepriateľovi. Ráno 25. októbra 1944 sa počasie trocha umúdrilo. O 10.00 hodine sa začala delostrelecká príprava na útok.
305. strelecká divízia 4.gardového tankového zboru genpor. P. P. Polubajorova a 12. gardová tanková brigáda N. G. Dušaka, ktorá mala k dispozícii 28 tankov, sa dostala do Nižnej Pisanej a začala neúprosný boj s nepriateľom, ktorý bránil obec. V tankovom boji o Nižnú Pisanú postupujúce vojská zničili 2 nepriateľské delá, mínometnú batériu a ukoristili 5 nepriateľských tankov. Veľké straty na ľuďoch a technike zaznamenala aj 12. gardová tanková brigáda. Dňa 25. októbra 1944 Nižná Pisaná bola oslobodená za cenu veľkých ľudských obetí a materiálnych škôd. V boji o Nižnú Pisanú zahynulo 16 identifikovaných a 1101 neznámych vojakov. Na pamiatku týchto udalostí, údolie najväčšej tankovej bitky z obdobia Karpatsko-Duklianskej operácie bolo pomenované Údolím smrti.

Smutné místo naší historie. Měl by ho vidět každý Čechoslovák

Skvelé pripomenutie minulosti

Ciekawe miejsce, podobnie jak cała pobliska polana z czołgami w Dolinie Śmierci

Aj pod perinou...

👍

Masaker