Centrum novej evanjelizácie sv. Jána Pavla II. // Františkánsky kláštor

Krásne miesto plné nielen histórie..je to miesto Božej blízkosti, oddychu a požehnania. Bratia františkáni, ktorí spravujú kláštor a kostol Sv.Jozefa (sídlo CNE) ochotne uvítajú každého pocestného. Šálka kávy, či čaju a milé slová sa nájdu pre každého. Odporúčam navštíviť kláštor a kostol kedykoľvek - zvlášť však, ak prebiehajú koncerty, roráty, dní otvorených dverí a iné.. môžete sa poprechádzať záhradami, ktoré sú po úprave a výsadbe, či počuť v tichu ozvenu modlitieb z dávnych čias. V kláštore prebiehajú rekonštrukcie, takže je vždy krajší a krajší..Naozaj každý kto hľadá pokoj, požehnanie a možno aj kus histórie - nájde všetko toto tu - na tomto mieste..

Výnimočné, obohacujúce miesto. Pod vedením tunajších františkánov sme tu absolvovali víkend pre manželov, ktorý nám pomohol v náročnejších časoch.

Františkánsky kostol sv. Jozefa Pestúna , je jednoloďová ranobaroková stavba. Hlavný oltár sv. Jozefa Pestúna pochádza zo 17.storočia. V strede obraz svätej Rodiny, po bokoch socha sv. Františka a sv. Antona. Obraz vo vrchnej časti oltára zobrazuje smrť sv. Jozefa, nad obrazom je socha sv. Jozefa. V strede je erb biskupa Hašku, ktorý sa nachádza taktiež na štíte fasády kostola a tiež pri vchode do budovy kláštora. Hlavný oltár je umiestnený pod chórovým oratóriom.
V kostole sa ďalej nachádzajú 4 barokové oltáre, rovnakého typu z roku 1696.
Oltár Ukrižovania, Oltár sv. Joachima,Oltár Sedembolestnej P.Márie, Oltár sv. Anny
Najvýznamnejšou pamiatkou kostola je baroková kazateľnica zo 17.storočia s obrazmi cirkevných Otcov (zľava sv. Bonaventura, sv.Hieronym, sv.Augustín, sv.Gregor, sv.Ambróz a sv. Ján Kapistrán) – je to európsky unikát. Na vrchole je socha sv. Michala Archanjela.
Kazateľnica je situovaná do západnej strany lode, na evanjeliovú stranu. Na parapetnej doske je osadená ruka sv. Františka v mníšskej kutni s krížom – symbol rádu.
Ďalej sa tu nachádza oltár sv. Františka z Assisi, František je tu zobrazený ako dostáva stigmy. Nad obrazom hore je františkánsky znak ( kríž, skrížené ruky). Na predele – menze tohto oltára sa nachádza obraz trnavskej Panny Márie, ktorý františkánskemu kostolu v roku 1740 darovala grófka Erdödy.
Za pozornosť tiež stojí organ s bohatou architektúrou, ktorý sa nachádza nad hlavným vchodom. V kostole sú dva zvony – malý z roku 1734 a veľký z roku 1790. Takmer všetok mobiliár je pôvodný a v nedávnej dobe bol postupne reštaurovaný.
Súčasne s kostolom bol stavaný aj kláštor. Kláštor je dvojpodlažná štvorkrídlová budova s okružnými krížovými chodbami, orientovanými do rajského dvora – quadrumu. Celý objekt je zo západnej strany uzatvorený vysokým múrom.
Izby majú vysoké valené klenby. V refektári – jedálni je možné vidieť bohatú geometrickú štukovú výzdobu. Západné krídlo má hospodársky charakter – vedie do dvora, ktorý je ohraničený múrom popri hlavnej ceste.
V kláštore bývala bohatá knižnica, ktorej časť dnes vlastní Matica slovenská.
Oltár v oratóriu zobrazuje Kalváriu. Stavba kláštora a kostola prebiehala niekoľko rokov. Gróf Valentín Balassa daroval Františkánom pozemok na stavbu kostola a kláštora. Stavbu nedokončil. Po ňom na stavbe pokračoval gróf Nádasdy – manžel Báthoryčky. Stavbu kostola a kláštora dokončil až nitriansky biskup Jakub Haško v roku 1690. Zariadenie bolo dokončené zásluhou beckovského farára Jána Páčayho v roku 1696.
V kláštore žili vysokovzdelaní františkáni, ktorí sa zaslúžili o šírenie vzdelanosti, kultúry a náboženského povedomia okolitému ľudu. Bol tu i noviciát a teologická škola. Po 1.sv.vojne bola škola premiestnená do Žiliny a noviciát do Trnavy. Kláštor i kostol 4 krát vyhorel. Rákocyho vojská ich vylúpili a silno poškodili. Až zase nitriansky biskup Ladislav Matyassovský ich dal opraviť a kostol 6. júna 1761 posvätil. V roku 1951 štátna moc násilne odvliekla františkánov z Beckova a približne dva roky zostal kláštor opustený.
Neskôr (pri likvidácií ženských reholí) sa stal kláštor sústreďovacím kláštorom pre rehoľné osoby a od roku 1965 slúžil ako Charitný domov pre kňazov – dôchodcov. Charitný domov síce sídlil vo františkánskom kláštore, ale jeho obyvateľky patrili do iného rádu. Boli to sestry v modrom habite – vincentky. Celým menom Spoločnosť dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul. Spoločnosť bola založená vo Francúzsku v roku 1633 pre službu chudobným a trpiacim akoukoľvek núdzou. Charitný domov sa tu nachádzal až do roku 2012. V roku 2012 si budovu opäť prevzali františkáni a dnes sa tu nachádza Centrum novej evanjelizácie sv. JP2.

Pekné miesto

Miesto oddychu a načerpania sil

Pre mňa neskutočné miesto.

Neodporúčam ísť s deťmi... Nulová komunikácia, hrozný prístup.