Kostol sv. Martina

Kostol je nastaršou stavebnou pamiatkou obce, ale jej vôbec najstaršou pamiatkou, ktorá ju preslávila, je paleolitická soška tzv. Moravianskej Venuše (Gravettínska kultúra, cca 22 800 rokov pred Kristom, našiel ju na poli roľník Štefan Hulman-Petrech, v 60. rokoch 20. storočia ju na základe odliatku vo fonde Musée de l'Homme identifikoval a inicioval proces jej prinavrátenia na Slovensko). Rímsko-katlícky kostol stojí na základoch niekdajšieho románskeho kostola z prvej polovice 13. storočia. Vtedy bola obec filiálkou farnosti v neďalekej Banke. Letopočet 1464 objavený v kovovej guli vo vrchole jeho šesťuholníkovej veže datuje jeho poslednú prestavbu na konci stredoveku. Kostol okolo roku 1599, teda v čase vojen s Turkami, slúžil ako mešita. V druhej polovici 18. storočia bola k južnej stene lode pristavaná Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie. V 70. rokoch 20. storočia bol už nevyužívaný a opustený. V roku 1983 sa uskutočnil archeologický výskum. Kostol je nehnuteľnou národnou kultúrnou pamiatkou (č. ÚZPF 955/1). Sprístupnený verejnosti býva počas hodových slávností titulárneho svätca (11. novembra) alebo počas svätodušných sviatkov (1. a 2. novembra). Okolo kostola sa nachádza cintorín, ktorý je využívaný od stredoveku dodnes. Dominujú však novodové náhrobníky. Pri kostole sa nachádza dom smútku. Vedie k nemu asfaltovaná cesta, pred cintorínom je parkovisko. Pre peších odporúčam skratku po schodoch, ktoré nájdete za bráničkou pri soche sv. Vendelína. Je skrytá medzi rodinnými domami a ich predzáhradkami. Je to veľmi romatické prístupové schodisko, ktoré vám postupne odhaľuje pohľad na starobylé lipy, kostol, ale aj na okolie, teda kotlinu Váhu, samozrejme s moravianskym kaštieľom a kostolom Panny Márie Ružencovej.

Unikátny kostolík...

Kostolik sv Martina ma svoje caro.za zmienku stoji ze bol mešitou v dobach tureckych najazdov.
Bohuzial jeho šindlova strecha potrebuje už roky výmenu.Naozaj dožíva...
Nachadza sa nad obcou,kedysi z neho boli pekne vyhlady do okolia.dnes už výhľad zakrývajú náletové dreviny.v mieste kde je kriz s lavickami bolo uz v predvojnovom obdobi miesto stretavania mladych.

Kostol v podobe jednolodia s polygonálnym presbytériom rovnakej šírky ako loď postavili v polohe nad obcou (na výbežku sprašovej terasy) niekedy v 14. storočí. Pôvodne mal vstup na južnej strane lode. Západnú predstavanú vežu postavili zrejme o niečo neskôr, ešte v gotickom období, pričom vytvorili vstup z podvežia a pôvodný južný portál zamurovali.