Central Receiving Center (CRC)

Pred týždňom som daroval krv v NTS na Kramároch. Na ľavej ruke, z ktorej mi vtedy mladá sestrička (asi v zácviku) zobrala krv na vyš. KO sa mi spravil hematóm. Celé predlaktie na ruke ma začalo hneď v ten deň bolieť a mal som stále pocit, že ruka je akoby po fyzickej námahe, akoby presilená. Bolesť bola v celom predlaktí, stupňovala sa jej intenzita pri dotyku a pohybe. Lokálne som si hematóm ošetroval Lioton gélom a dúfal som, že bolesti ustúpia a že sa podliatina po odbere vstrebe. Dnes, po viac ako týždni som sa zobudil s novým hematómom, ktorý bol podozrivo bordového sfarbenia a nebol v línii ako sa ťahal prvý hematóm, ale o niekoľko cm ďalej. Mal som podozrenie na flebitídu alebo na trombózu, nakoľko sfarbenie pokožky bolo veľmi nezvyčajné a nikdy som takéto následky po odberoch ako pravidelný darca krvi nemal. Vybral som sa teda dnes ráno na CPO Kramáre, nakoľko v Bratislave bývam len dočasne a svojho obvodného lekára mám takmer 200km ďaleko. Po zaregistrovaní na triážnom pracovisku ma zavolali do ambulancie. Pán MUDr. Vyskočil ma vyšetril, sestrička mi odobrala krv na všetky zápalové parametre aj na parametre pri tvorbe zrazenín (D dimer) a napriek výsledkom, o ktorých ma do hodiny informovali a ktoré ukázali, že som v poriadku ma ešte pre istotu poslal lekár aj na sonografiu, aby sa uistil, či naozaj na tom predlaktí nie je nejaká drobná krvná zrazenina, ktorá by sa ešte nemusela ukázať vo výsledkoch z odberov krvi. Sonografia vylúčila akékoľvek zrazeniny a následne ma na CPO pán doktor dovyšetril. Podali mi injekciu proti bolesti, ruku mi ošetrili, obviazali a poučili ma o režimových opatreniach. Nemôžem sa sťažovať na prístup personálu, ktorý dnes pracoval na internej ambulancii na centrálnom príjme na Kramároch. Nič nepodcenili, čakanie nebolo dlhé, nakoľko som tam prišiel ráno a ešte nechodili akútne stavy vozené ZZS. Ďakujem všetkým pracovníkom, ktorí sa dnes o mňa zodpovedne postarali od sestry na triáži cez ošetrujúceho lekára, lekára na sonografii až k sestričke, ktorá mi obviazala ruku a ďakujem aj študentom, ktorí si na mne mohli vyskúšať aplikáciu injekcie do svalu. Pozerám sa na ich prácu s úctou, nakoľko sám som zdravotník a viem, že ich práca nie je jednoduchá, nie je dobre platovo ohodnotená a nie je ani dostatočne v spoločnosti vážená. Viete..... dnešná spoločnosť je nevďačná. Každý sa len vyhráža podaním trestného oznámenia, podaním podnetu na UDZS. My občania Slovenska strašne radi súdime. Ale choďte tam, prezlečte sa do uniformy a choďte pomáhať. Ošetrujte každý deň opilcov, ktorých vám záchranky dovezú, ktorý nikdy nevideli v živote sprchu. Ošetrujte psychicky narušených hypochondrov, ktorý neustále vyhľadávajú a zneužívajú lekársku starostlivosť a tak zaťažujú naše biedne a krehké zdravotníctvo. Verte, že ich práca je službou pre nás a mali by sme byť za takúto službu vďační. Buďme pokorní a začnime si jeden druhého vážiť a nehľadajme iba dôvody, s kým som sa dnes ešte nestihol pohádať. Ďakujem za priestor, kde som sa mohol vyjadriť o svojich skúsenostiach z CPO UNB Kramáre.

S úctou
Mgr. et Mgr. Jakub Kovár, pacient

Prišli sme tam so synom s podozrením na zlomenú nohu. Na registrácii kam nás poslali bola príjemná pani ,ktorá sa len informovala s čím sme prišli. Zadala do systému a povedala , že máme čakať kým nás zavolajú. Cca za 20 min nás zavolali aj keď sme predpokladali že tam budeme dlho . Išli sme na príjem kde mi pani na recepcii povedala , ze môže byt len jeden doprovodom čo chápem nemusíme sa tam trepať celá rodina .Ale pani bola mila bez arogancie ,nech si idem kľudne sadnúť späť do čakárne. Keďže syn už do ambulancie doskakal sám , tak som bola zvedavá ako to tam prebiehalo keďže recenzie než som čakala v čakarni a googlila boli dosť zle .Ale podľa jeho slov bol doktor príjemný, všetko po röntgene vysvetlil keďže sa zistilo že nohu nemá zlomenú len silno narazenu . Za mňa dnes 5 hviezdiciek a nie som tu prvý krát, od narodenia deti sme sem chodili na pohotovosť a nikdy som sa tu nestretla s aroganciou alebo s neprijemn personálom.

Milý mladý pán, aj keď nás neprijal lebo mali plno a akútnejšie prípady ako ten náš (zlomenina prsta)Pozrel sa na to a vysvetlil ako postupovať a kam ísť na ďalší deň.

Nehovoriac o tom že čo som tam videla ako vedia byt niektorý pacienti arogantný a nepríjemný na nich. (Jedna pani tam prišla autom, a blokovala príjazd pre sanitku :/ a ešte sa s nou museli hádať aby išla preč) ludia by si mali uvedomiť že toto je pre prípady ohrozujúce život a pod. Niekedy je možno skor problém že ludia nevedia kam majú ísť a ako postupovať.

Na oddelenie urgentného prijimu, sme prišli s našim syncekom ( dva roky) a so zaregistrovaním a zaplatením poplatku sme čakali v utorok 11 februara asi o 21:30 pol hodinku. Vyšetrenie a starostlivosť prijímacieho lekára bola úžasná a veľmi ľudská. Mal trpezlivosť keď začal malý plakať a napriek tomu bol stále milý a usmievavý, čo nám rodičom dosť pomohlo, keďže sme boli vystrašení, či niečo nie je synčekovi. Poslali nás na RTG a neurológiu, kde sme všetko vybavili rýchlo a prístup bol tiež veľmi profesionálny.

Chcela by som vyjadrit svoju nesmiernu poklonu nad vysoko profesionálnym a hlavne veľmi ľudským a láskavým prístupom celého personálu.Veľká vďaka Vám.ĎAKUJEME.

Profesionálne a ľudsky

Najlepsie (najrychlejsie) vyuzit platene parkovisko oproti cez cestu a ist do hlavneho vchodu detskej polikliniky a hned vpravo je Urgentny prijem.

V dnešný večer bola pohotovosť plná. Mali čo robiť. Chápem čakanie. Ale čo nechám je to keď vás o 21:30 pošlú preč, že sú do 22:00 a ďalšieho pacienta nevezmu. Mala som na rukách 4 ročného plačuceho syna s bolesťami uší. Sedeli sme tam od 19tej. Správajú sa tam ku vám ako by ste došli z voľnej chvíle a radi. Nie s problémom ktorý doma sami nevyriešite. Ale potrebujete odbornu pomoc. Veď nikto tam nechodí dobrovoľne nachytať ďalšie choroby a zabiť niekoľko dlhých hodín v čakárni.
Pohotovosť dnes veľký mínus aj za správanie sestričky.
Ale musím pochváliť sestry na urgente ktoré nás potom zobrali a vybavili . Boli milé za čo ďakujeme.

Ja podám sťažnosť na lekárku a sestričku z ambulancie č.13, ktoré slúžili dňa 18.9.2018 poobede na urgentnom príjme na Kramároch. Môj 4 mesačný syn mierne horúčkoval 2 dni, teploty mal do 39 rektálne, mal nádchu, čo nie je nič vážne, ale začal mať záchvaty dusenia s následným dávením. Tieto záchvaty prichádzali z ničoho nič, proste začal pískať, očervenel, zoslzili mu očká, mal vyplazený jazyk, otvorené ústa a nie a nie sa nadýchnuť, len pískal a pomaly červenal až bordovel. Následne začal vraciať prúdom, ale nie vždy. Keď sa mu tieto záchvaty zhoršili a intervaly medzi nimi sa skrátili, už som sa vážne bála aby sa mi neudusil a tak som volala záchranku. Tá nás vzala na Kramáre, kde nás zatriedili do ambulancie č.13. V čakárni nikto nečakal, takže nás vzali do vnútra okamžite. Synček bol nepokojný a spýtala som sa v ambulancii , či by som ho mohla ísť ešte von nakojiť, lebo bol určite hladný a nebol na to čas. Na to mi sestrička rázne povedala: “Ale vy ste prišli na vyšetrenie teraz!” ..nevadí, zlý začiatok čo sa týka prístupu, ale povedala som im, že idem ho nakojiť a vrátim sa keď bude kludný. Za chvílu sme boli späť a doktorka ho popočúvala a skonštatovala, že má čisté dýchanie a že je v podstate v poriadku, že to nie je nič vážne a poslala nás domov. Ja jej na to vravím, že som nevolala sanitku kvôli horúčke, ja som ju volala, lebo sa mi syn dusil a ešte aj lekár v sanitke počul piskot na pľúcach, keď ho popočúval. Ona sa len posmešne usmievala a určite si myslela že preháňam, opakovala, že dýcha čisto a moje reči o dusení akokeby nevnímala. Nakoniec som jej povedala, že ja domov s ním nejdem, lebo sa bojím, že sa mi zadusí. Mala ma za totálnu hysterku a spýtala sa ma, či sa chceme dať hospitalizovať. Ja som rázne povedala, že áno a tak to napísala do papiera a poslala nás späť do zatrieďovacej ambulancie. Samozrejme popri všetkom sa na seba so sestričkou posmešne pozerali, že čo za hysterickú matku to tam majú. Hneď na chodbe dostal synček ďalší záchvat a potom sa ma hneď ujala mladá veľmi milá doktorka, ktorá sa neviem ako volá ,ale ďakujem, že vyšetrila môjho syna kompletne a poslala ho okrem iného aj na röntgen pľúc, kde mu zistili ZÁPAL PĽÚC.
Takže tak, teraz ležíme na oddelení kliniky detskej pneumológie a ftizeológie SZU a UNB, kde sa o nás naozaj príkladne starajú s diagnózou zápal pľúc s podozrením napríklad aj na čierny kašeľ, ktorý je typický práve takýmito záchvatmi dusenia a následného dávenia. (Očkovaný naň ešte nie je, mal odklad pre dg. prolaps rekta.) Ten však verím, že sa nepotvrdí a mne sa už nikdy nenaskytne pohľad na dusiace sa dieťatko. Tak nám držte palce.
Čo sa týka pani doktorky a sestričky z ambulancie č.13, nie je to moja prvá zlá skúsenosť s nimi a so zanedbaním vyšetrenia, rovnako to bolo pred 3 rokmi, keď mala staršia dcérka len 8 týždňov, horúčkovala a smrdela jej kojenecká stolica. Tiež zanedbali vyšetrenie a nevzali jej ani krv, ani stolicu na rozbor ani jej nevyšetrili moč. Presne táto istá pani doktorka ju len popočúvala! Poslali nás domov bez liekov, bez diagnózy a ešte v ten večer dostala dcéra febrilné kŕče a sanitkou bola prevezená na Kramáre, kde jej počas hospitalizácie zistili viacero diagnóz ako Rotavírus, herniu v slabine, herniu pupku, cystu na tvári a ďalšie iné. Asi 6 diagnóz jej vtedy našli!
Takéto doktorky ak nemajú záujem liečiť deti a dokážu zanedbať nevinné bábätká, tak by nemali pracovať na urgentnom príjme. Vlastne by nemali liečiť deti vôbec, lebo ich neliečia, ale skôr zanedbávajú!

Absolútne nepríjemní lekári od začiatku až do konca. Prvé, čo ich zaujímalo bolo, prečo som prišla do tejto nemocnice a nešla som do inej (v čakárni sa za cca 2h čo som bola premleli ešte dvaja pacienti okrem mňa a v ambulancii mali poväčšine prázdno, takže pochybujem, že to bolo vyťaženosťou). Narýchlo ma vyšetrili, správali sa degradujúco a tvárili sa akoby som do nemocnice len chodila tráviť voľný čas (bola som tam kvôli škaredému pádu z vrchu schodov pri ktorom som si udrela hlavu). Pracovník vykonávajúci RTG povedal (smerom na mňa) vraj "tieto deti sa radi chodia ožarovať" zrejme vzhľadom na môj mladý vek. Povedali mi, že som mala ísť k svojmu obvodnému lekárovi a nie chodiť im tam a keď som povedala, že obvodného lekára mám v Púchove a som tam preto, povedali mi vraj "no a čo". Sestrička bola veľmi milá a ospravedlňujúco na mňa pozerala, ale predpokladám, že nemohla nič povedať. Následne po mne do ambulancie prišiel niekto, z rozhovoru vyplývalo, že zrejme "po známosti" a personál bol zrazu milý, smiali sa a prívetivo rozprávali, všetko sa dalo vybaviť a nič nebol problém. Krásne bolo badať korupciu v systéme a pocit niektorých lekárov, že môžu všetko pokiaľ si myslia, že nie ste pre nich hrozbou. Rozumiem, že pracujú v hrozných podmienkach, ale to neospravedlňuje úplne očividné útoky na ľudskú dôstojnosť. S takýmto prístupom môžu ísť maximálne čistiť záchody a nie byť súčasťou zdravotníckeho personálu.

Pohotovost v nedelu bola prazdna (dvaja pacienti). Napriek tomu ich vsetci zamestnanci ignorovali a nechali cakat. Doktorka Krajciova neprejavila ziadny zaujem o moj zdravotny stav, len o to aby ma rychlo poslala domov. Hroza.

Bola som žiaľ nútená ísť na pohotovosť . V príjmacej kancelárii službu konajúca sestra na mňa a dcéru, ktorá mi robila doprovod vrieskala , útočne sa od začiatku k nám správala, vysvetlila som jej slušne čo mi je -v bolestiach / kto zažil zapal obličiek/ pochopí,že v takom stave by som pristúpila na čokoľvek aby ma ošetril lekár. Sestra začala opäť jačať, že nie je vrátnik a nevie či ma lekár zoberie, lebo nie som život ohrozujúci stav. Nato sa dcéra spýtala “Prosim vás pekne, môžeme počkať na toho lekara?Nato dcéru normálne vyhodila doslova” Opustite Cp a mne , že budete čakať min tri hodiny aj dlhšie. Vtedy sme sa v šoku a zhrozené zobrali a išli na pohotovosť do inej nemocnice, kde mi hned po vyšetrení nasadili silné antibiotika……Takáto osoba by nemala s ľuďmi a ani zvieratkami byť vôbec v kontakte a nie pracovať s chorými , ubolenými, vystrašeným ľuďmi. Mala by vrátiť svoj minimálne ročný plat a nie ho poberať za take odporné, útočne, neprofesionálne a neľudské správanie. Nesmierne si vážim lekárov, sestričky , pomocný personál, ktorým záleží na ľuďoch a ich zdraví. Táto mladá pani je tam asi úplnou náhodou a veľmi nerada. Veľmi zlá skúsenosť……

Chyba nie je len v systéme na ktorý tak radi nadávame.Miesto kde vypäté emócie potrebujú hlavne stredný zdravotnícky personál schopný pochopiť zmysel empatie bez klasického klišé, za tie peniaze (!) ? A tu už prestaňme hlavne očakávať generačnú výmenu, tá sa neudiala ani v školstve ani v službách. Sklamanie...

Napísal by som asi toľko jediná vec ktorá nechýba na centrálnom príjme na kramároch je arogancia skončil som tam tri krát a s toho dva krát katastrofa pokial stojíte na svojich nohách vôbec ich nezaujímate a lekár čo ma naposledy vyšetroval niečo neskutočné a sestrička ani nevravím opísal som lekárovi bolesti a sestrička a čo teraz le tak tak som sa udržal aby som na sestričku nevybuchol. Myslia si že keď má vysokú školu tak môžu sa povyšovať a správať sa k ľuďom ako k hovnám.Trošku by sa zamestnanci centrálneho príjmu mali zamyslieť že človek ak by necítil náhle zmeny na sebe tak určite by tam ani nechodil.

Problémy okolo srdca. Pockala som si len kým ma zobrali vyše 2 hodiny a potom povedali že na výsledky si počkám aj 5 hodín.
Krv mi brala hystericka sestrička čo kričala na celé poschodie že nejedla a podobne. Normálne sa tam nervovo zrútila a nik z personálu jej nič nepovedal. Ľudia na pohotovosti sú vystrašení sami od seba a toto sa dialo? A nik to neriešil? Zato mlada sestrička mi povedala že to nie je život ohrozujúci pripad. Podávam sťažnosť.
Mimochodom čakala som vonku nie v budove a keď ma chceli vyšetriť prišla pani z registračného a chválila sa koľko ľudí POSLALA DOMOV!!!! Pritom medzi nimi bola pani čo ledva chodila od bolesti mechúra.