Balneologické múzeum - Pamätná izba Ivana Krasku

Ok

Milí priatelia,

Kto máte radi poéziu, vyrozprávam vám príbeh, na konci ktorého nájdete básne. Krásne, smutné básne od Ivana Krasku.

Kde bolo tam bolo, bola raz jedna mama a jej 18 ročný syn. Keď táto mama odcestovala na opačný koniec zemegule, stal sa z neho milý, rozumný mladík, ktorý do-bro-voľ-ne šiel so svojou mamkou na výlet. Do Piešťan a to - dobre čítate - bez mobilu.

Ja som ostala jeden deň na hoteli sama a synátor bol bez programu. Ako tak blúdil v sychravom počasí a sám okolo rieky, objavil nenápadné múzeum - pamätnú izbu Ivana Krasku. Zdôverli sa mi s týmto objavom.

Na druhý (odchodný deň) po raňajkách, ešte taký neprebudený, Michal súhlasil, že múzeum navštívime...

O 9:55 sme teda stáli s kuframi a batohmi pred funkcionalistým domom. Dvere boli pootvorené a tak sme obaja nakukli. Rezká pani s metlou v ruke nás oslovila, či hľadáme ubytovanie !

"Nie pani, hľadáme múzeum", povedala som obávajúc sa, či nás nevráti umyť si topánky. "Tak to máte šťastie, prišla som dnes o päť minút skôr, poďte ďalej !"

Vošli sme do bytíku na vyvýšenom prízemí a jeho atmosféra nás vtiahla. Pani začala s výkladom. Profesionálnym, zanieteným, chronologickým.

Dozvedeli sme sa veľa, milá blond sprievodkyňa má určite o tomto básnikovi najväčší rozsah informáci na svete. Nebudem ich tu písať, veď sa niekedy zastavte.

Posľa jej slov, Ivan Krasko písal, keď sa cítil osamelý, keď už neveril v lásku a písal pôvodne iba pre seba. Keď robil nezaujímavú prácu v cukrovare a rozumeli mu snáď len topole - symbol jeho opustenosti. Neplánoval vydať knihy, niekto ho však presvedčil. Neskôr sa oženil a jeho rodina bola šťastá: tak už nepísal...Myslím, že výnimkou je jeho rozlúčková "Posledná báseň". Táto je odfotená v obrázkoch najnižsie.

A čo mňa a Michala asi najviac prekvapilo bolo, že vyštudoval chémiu a ako chemický inžinier riadil v Čechách fabriku. Doposiaľ nevieme, čo sa v nej vyrábalo.

Kým pani sprievodkyňa rozprávala, metla stála v kúte. Bola asi symbolom toho, že dnes veda a kultúra v kúte stoja a že kto ich miluje, pomáha aj tým, že svoje múzeum krásne vyupratuje.

Nechcelo sa nám odísť, no každá rozprávka má svoj koniec.

Kraskovci v pieštanskom bytíku žili sťastne až kým nepomreli. Najprv on a potom jeho manželka, tuším o 20 rokov neskôr. On zanechal po sebe básne, pôsobenie v slovenskej agrárnej politike a teda tú chemickú továreň. Pani Elena zanechala svoje jemné výšivky, háčkované dečky a tri úžasné deti.

Malé ale za to pekné múzeum.
Expozícia je rozdelená na časti.

1 Chrobáky a motýle
2 Minerálne pramene na Slovensku
3 Archeologické nálezy v prípade regióne, pravek, stredovek
4 Balneológia a história miestnych kúpeľov, nástroje
5 Pamätné predmety M.R.Štefánika
6 Etnologia regiónu, kroje a izba bohatého sedliaka

Nenápadné múzem pri rieke avšak dosť zaujímavé. Pani bola veľmi milá a všetko má pekne naštudované. Cena 1€ je pekná symbolická suma. Odporúčam.

Príjemná pani, má to pekne naštudované.

Ciekawe miejsce, w cenie kawa, przemiła pani opowiada ciekawą historię.

Das ist ein gutes Museum mit sehr interessanten Fotos und Dokumenten von bekannten slowakischen Dichter und Politiker Ivan Krasku. Ich mag dieses kleines Museum und sehr nette Museumsuhrerin!!! Die Eintrittskarte kostet nur 1 euro, es ist sehr billig. Das Museum ist neben dem Fluss Vah und es gibt sehr schöne Schwäne und Gänse da!!!

Veľmi pekný výklad, bol som tam na exkurzii zo školy a veľmi pekné.

Trocha zastrčené ale zaujímave miesto. Oplatí sa navštívit.

Malý zastrčený, ale krásný, skvělý průvodce

Zlatá teta a zaujímavá historická osoba.

It's small museum, very cheap and they have artefacts from different fields (from traditional Slovak culture, through Paleolithic exponates and animals to history of mineral waters).