Crematorium and urn grove

Vyborna organizacia, prehladne vysvetlenie, ako veci prebiehaju, velmi prijemna ceremoniarka. Odporucam.

Je tu aj lúčka, kde sa môžete príjemne rozptýliť.

Dobry vecer chcem sa spýtať pocas vikendou tam mate prosim to auticko co vi vezie ludi k luke

Krásne okolie a pekne upravené miesto večného odpočinku.

Aj keď je morbidné napísať o takom to mieste, že je fajn..je to také pokojné miesto.

Keď už to musí byť

Rozlucka

Podľa vlastných slov počas celého tvorivého života zápasil o kvalitu. Tento Milučkého zápas sa pretavil do mnohých jeho diel. Jedným z najoceňovanejších je Krematórium a urnový háj v Bratislave, ktoré je národnou kultúrnou pamiatkou. Na projekte bratislavského krematória, prvého na Slovensku, pracoval od roku 1962 až do roku 1968.

Krematórium nesie všetky charakteristické znaky Milučkého vnímania architektúry, v ktorej dominuje princíp viacerých rovnobežných stien. Jeho cieľom bolo vytvoriť čo najabstraktnejšiu architektúru, oslobodenú od stavebných detailov.

Prijemne prostredie i posledna rozlucka. Robia ich obcianske i katolicke. Prijemna hudba ako doprovod..
Mikrofony mali strasne - chraptali.. rusilo to ten pokoj naokolo. Pri katolickom obrade, doprevadzane organom.
Upozornenie: Do obradnej miestnosti sa slape do kopca: tehotnym a starsim ludom da zabrat - rezejvujte si 5-7minut na vystup hore.

Miesto poslednej rozlúčky čo viac dodať. Personál ok. Chcelo by to trochu opraviť chodníky ale mali aspoň vodu na chodbe.

Je to dostojne miesto so svojou atmosferou. Pre starsich ludi su tie krive machom obratsne smyklave schodiky/chodniky dost nebezpecne. Mne sa pacia aj verejne ciste toalety.

Dosť ťažko sa dá povedať,
že sa mi toto miesto páči...
Veď slza sa mi do očí tlačí.
Ale hej, iste sa mi páči.
Keď smútok a žiaľ
srdce, dušu zraní,
teplučký lúč slnka-
čo prederie sa korunami,
tých stromov vysokých,
čo tam majestátne stoja,
aspoň trocha
upokojí sa duša moja.
-ponorí ma do mora
spomienok, ticha a pokoja.

Je pravda, že zub času sa už dosť silno zahryzol do budov
a spevnených plôch, schodov a chodníkov.
Nie travička, ale burina zvykla rásť okolo tých pomníkov,
o ktoré sa nemal kto postarať, no teraz keď sme tam boli,
našli sme ten kopec takmer holý, ako by z neho prudké búrky, zeleň odplavili