Pharmacy Salvator

Historická lekáreň s krásnym historickým mobiliárom v zaujímavej historickej budove. Plánuje sa tu obnova lekárenskej činnosti s tým, že historický ráz lekárne ostane zachovaný a popri vydávaní liekov bude slúžiť návštevníkom aj ako múzeum. Určite stojí za návštevu, dúfam že aj zvonku dostane budova časom nový šat.

Wir sind fast an dem im Erdgeschoss leer stehenden Gebäude vorbei gelaufen. Wirkte von aussen wie ein Lost Place. Bei näherer Betrachtung ist es ein sehr schönes altes Haus. Und ein Blick ins Erdgeschoss lohnt sich erst recht. Auch wenn die ehemalige Apotheke verlassen ist, sind die verbliebenden Einbauten wunderschön und sehr sehenswert

Сейчас здание на реконструкции и очень жаль. Сквозь пыльные окна можно рассмотреть красивую мозаику на полу и высокие потолки с балконами. Таблички на аптеке на 3 языках, так как во время открытия заведения жители города говорили на 3-х языках сразу. А ещё само здание спроектировано и построено под редкий антикварный мебельный гарнитур. Т.е. не мебель делали под здание, а здание для мебели. После реконструкции внутри обещают вернуть гарнитур. Ждемс)))

Pharmacy Salvator is a former pharmacy in the Old Town of Bratislava, Slovakia constructed by pharmacist Rudolf Adler in 1904. It’s buildt in a the 19th century renaissance style.
Lekáreň Salvator je neorenesančná budova a bývalá lekáreň v Starom Meste v Bratislave, ktorú postavil lekárnik Rudolf Adler v roku 1904.

Невероятно красивое здание, явно выделяющееся на фоне остальных на этой улочке.

Nádherná budova ako zvonka tak aj zvnútra, ktorá dúfam nestratí na kráse po rekonštrukcii interiéru.

Όμορφο παλιό φαρμακείο

Incredibile building 👏🏻👏🏻👏🏻

Lekáreň u Salvatora je novorenesančná budova a bývalá lekáreň v Starom Meste v Bratislave na Panskej ulici 35, ktorú dal v roku 1904 ju dal postaviť lekárnik Rudolf Adler. Na fasáde budovy sa nachádza kamenná socha Krista Spasiteľa (lat. Salvator - spasiteľ) od sochára Alojza Rigela.
Prízemie je opustené a vo vyšších podlažiach sa nachádza 10 bytov, ktoré sú čiastočne obsadené. Od roku 1963 patrí budova medzi chránené pamiatky a je jedným z výrazných príkladov novorenesančnej architektúry v Bratislave. V máji 2020 získalo budovu pod svoje krídla mesto Bratislava do výlučného vlastníctva.
V budove sa v období od roku 1904 do roku 1995 nachádzal mobilár najvzácnejšej jezuitskej lekárne, pochádzajúci z roku 1727. Počas svojej viac ako 300-ročnej existencie sa štyrikrát sťahoval, bol cirkevným, súkromným a národným majetkom a asi polovica jeho života je úzko spätá s jezuitským rádom. Tento mobilár je unikátny nielen pre svoje bohaté barokové zdobenie, ale je aj zaujímavý svojim pútavým príbehom.
Mobiliár bývalej jezuitskej lekárne bol zhotovený okolo roku 1727 pre potreby rezidencie sv. Martina v Prešporku. Niektoré jeho časti pochádzajú už z roku 1658 a pravdepodobne boli súčasťou lekárne, ktorú dal zriadiť a v tomto roku daroval jezuitom arcibiskup Juraj Lippay.
V roku 1727 bola vykonaná úradná skúška všetkých lekární a jezuiti dostali právo prevádzkovať lekáreň a predávať lieky. V tomto roku bola vytvorená podstatná časť barokového nábytku lekárne. Po zrušení rádu sa mobilár predal formou dražby a tak sa v roku 1775 stal jeho prvým súkromným majiteľom lekárnik Karol Sessel. [1] Následne lekáreň vystriedala od roku 1819 až do roku 1884 niekoľkých majiteľov. V roku 1833 bola premiestnená do paláca grófa Csákyho.

Od roku 1884 vlastnil lekáreň Dr. Rudolf Adler, ktorý nechal postaviť dom u sv. Salvátora na Panskej ulici č. 35 v Bratislave, kam v roku 1904 premiestnil na prízemie túto lekáreň. Oficína bola podobná pôvodnej miestnosti jezuitskej rezidencie a bola umelecky dotvorená stropnou štukou a štyrmi alegorickými maľbami od miestnych amatérskych maliarov J.Sztankovicsa a R. Adlerovej, dcéry lekárnika. V tomto období sa vykonávali úpravy na mobiliári lekárne, bola doplnená o niektoré prvky, ako napr. hodiny viedenskej výroby, upravené vlysy na čele mobiliáru a zasklenie časti vitrín.
Po smrti Dr. Rudolfa Adlera v roku 1906 sa lekáreň dostala do rúk nájomcov, v roku 1950 prešla do verejného vlastníctva a fungovala ako lekáreň až do roku 1995. V tomto roku sa mobiliár dostal do súkromných rúk a bol demontovaný a prevezený mimo územia Bratislavy.

Mobiliár získal v reštitúcii trenčiansky podnikateľ Jaroslav Závodský, úspešný zberateľ a obchodník s historickými predmetmi. Mobiliár kúpil na biznis. Predaj do Švajčiarska zastavilo rýchle rozhodnutie ministerstva kultúry, ktoré celé zariadenie lekárne z večera do rána vyhlásilo za národnú kultúrnu pamiatku.

Koncom roku 2010 dostal súkromný zberateľ a lekárnik PharmDr. Erik Kovács ponuku od p. Závodského kúpiť mobiliár. Rozhodol sa, že lekáreň kúpi a zreštauruje aj napriek tomu , že ide o národnú kultúrnu pamiatku a na Slovensku už asi ďalšieho kupca nenájde.

Preto sa rozhodol pre vykonanie nielen náročnej rekonštrukcie, ale aj pre doplnenie chýbajúcich artefaktov, čím z ošarpaného nábytku vznikol historický skvost s unikátnou kolekciou historickej keramiky a skla a pre účely jeho umiestnenia postavili modernú budovu v Novom Meste nad Váhom.
V budove sa nachádza priestor pre lekáreň, ktorý je kópiou pôvodného priestoru lekárne v dome u sv. Salvátora, vrátane kópie pôvodného štukového stropu a dlažby.
Do tohto priestoru v roku 2018 umiestnil mobiliár barokovej lekárne a zriadil Múzeum lekárnictva u sv. Salvátora a tým ho znovu sprístupnil verejnosti. V Múzeu sa okrem mobiláru nachádza rozsiahla zbierka farmaceutických artefaktov siahajúca až do 16.storočia.