Bobria hrádza - Pčolinka 2.splav

Stavbu začali budovať v roku 2017.
Vlastnými staviteľmi sú samič­ky, samčeky materiál prinášajú a podávajú. Obi­dve pohlavia majú pižmové žľazy, ktorých výluč­kom sa vábia. Pária sa v januári až marci a po 104-107 dňoch samica rodí v pobrežnom brlohu 1-2 osrstené a vidiace mláďatá. Tie sú krátko po narodení schopné plávať. V 3. roku osídľujú vlastné teritóriá. Pohlavne dospievajú v 3-4 rokoch a dožívajú sa 15-20 rokov. Živí sa takmer výlučne kôrou stromov, ktorú si uchováva aj na zimu. Za rok spotrebuje asi 4000 kg dreva s kôrou. Príležitostne sa živí aj rôznymi rastlinami, trsťou a výhonky lekna, spásajú aj trávu a ak sú v blízkosti polia, príležitostne aj poľnohospodárskymi plodinami.

Pre vzácnu kožušinu, hodnotný tuk a škody, ktoré spôsoboval, bobra v mi­nulých storočiach prenasledovali a takmer vy­hubili. Zvyš­ky populácií sa zachovali na stred­nom toku Labe, dolnom toku Rhôny, v Poľsku a južnom Nórsku. Bobor bol do roku 1977 uvádzaný v Československu ako vyhynutý druh. Podľa zachovaných údajov zahynul v Čechách posledný bobor r. 1852. Na území Slovenska sa bobor hojne vyskytoval v povodiach Váhu, Hrona, Dunaja a na Žitnom ostrove. Roku 1854 zastrelili bobricu na Hrone, r. 1855 chytili v petržalskom Pečenskom lese živého bobra, r. 1858 ulovili bobra pri Bratislave. Stopy bobrov zaznamenali v Bratislave ešte r. 1900.

V době naší návštěvy už tu žádná hráz nebyla.